pátek 30. května 2014

30.5.2014

Neviem z akého dôvodu som sem za posledné 4 mesiace pridala jeden príspevok o jednej fotke... Času mám dosť, to skôr že nejak nepovažujem veci za podstatné.... Tak vám dnes aspoň ukážem dve (štyri) naozaj podstatné veci (tvory). Lilly, Suri, Bleska a Lilly.



Nie, nepomýlila som sa, Lillinky sú tam naozaj dve. Máme totiž doma tri mrňavé mačiatka. Kejtí sa zrejme vo svojich 10 mesiacoch cítila natoľko dospelá, že sa stala hneď trojnásobnou mačkou matkou. Mačiatka sa narodili na moje narodky, dovtedy sme sa len dohadovali, či je naozaj tehotná alebo len taká tučná. Zlé jazyky tvrdili, že tehotná byť nemôže v takom mladom veku. Zlým jazykom teraz pobehujú doma tri malé ňufky.



Vyzerá to zatiaľ na dve mačky a jedného kocúra. Čierno-biele mačiatko sme logicky pomenovali Suri podľa jej stratenej tety, Lilly (dievčatko) zase chcela aby sa jedno mača volalo Blesk. No a zostávajúca mačička dostala meno Lilly (mačka), lebo je rovnaký výmysel ako Lilly (dievčatko). Budú z toho zmätky, ale na to sme pri oboch Lillinkách zvyknutí.



Inak sa máme dobre, až na to že Tominko sa v nedeľu na rybách tak spálil, že má ešte dnes problém si obuť ponožky. Používajte opalovací krém, deti! Alebo nechoďte na ryby.



pátek 31. ledna 2014

Čierna mačka - biely sneh

Mačky sú in v každom ročnom období. Naposledy, keď sme stretli čiernu mačku, pršalo. Tentokrát snežilo a ona s tým snehom pekne kontrastovala. Alebo by som asi mala napísať on - mám taký pocit, že je to kocúr. Išiel s nami cez pol dediny až po našu bránu. Tam si sadol a otázne sa na mna pozrel, vraj či ho pustím dovnútra. Nepustila som. Mám na to svoje dôvody. Po prvé neviem, či by sa s tým Kejtina stotožnila a po druhé mám stále strach, že ak ten kocúr niekomu patrí, tak by sme ho vlastne ukradli. A to by som nechcela nikomu urobiť.

Aj keď už som raz jedného čierneho kocúrika domov doniesla... Mala som vtedy asi desať (plus mínus rok) a našla som ho pred kostolom. A vtedy som vôbec neriešila, či sa to bude páčiť našej vtedajšej - tiež čiernej - mačke (volala sa Čiča, nech je jej zem ľahká - padla za obeť psovi). Dala som mu meno Lucky. On síce psovi odolal, ale nebral nič na ľahkú váhu a zdrhol niekam za záhrady. Odvtedy som mačku nemala kvôli čiernemu labradorovi, ktorého sme zdedili z jedného rozvodu (máme komplikované vzťahy v rodine :)

Ale keďže labrador leží už tri roky na smrteľnom matraci (doslovne - celý deň spí, vstáva iba keď je "potreba"), tak sme sa rozhodli mačky "risknúť". A dopadlo to dobre, Kejtí chodí okolo neho stále a on si ju vôbec nevšíma. Buď už nemá čuch, alebo (čo je pravdepodobnejšie) už nemá záujem.

Čo som tým chcela povedať? Aha, čierna mačka. Keď budem mať niekedy slabú chvíľku, tak ju možno do tej brány pustím.